Hrdinovia dnešnej doby..Vykopávajú si hroby

20. března 2017 v 23:04
Zlá doba, zlé vzory...a tým nemyslím leoparda na legínach..aj keď aj to je pomerne velké zlo. Čo je hrdinstvo ? Facebook: bratstvo černookých, smažáci, Priznania feťákov...stránky plné dofetovaných detí ktoré do správ posielajú svoje fotky aby sa mohli zverejniť tie krásne velké puklice...Instagram ? #followforfollow, #likeforlike :D ehm...nie že by ma to trápilo :D Len sa pozastavujem nad tým, že zmyzol zmysel, normálny život pohltila online clona, si vonku s kamošmi a každý čumí do mobilu...rozmýšlaš nad niečím , iba sa ti v ušiach ozve: Odfotíš ma ? ....jasné :D Nevadí, niesom lepšia, len niekedy mám chuť aj ja od toho celého vypadnúť...poznáte niekto rainbow kmene ? Minule som videla o tom dokument, proste Happy Hippie :) Mám chuť sa tu na všetko vyjebať, a ísť tam, nahá si behať po lúke xD Už ma to nebaví, ludia ma nebavia, počúvať tie sračky ma nebaví bla bla bla, všimnite si ma tu som ako keby kričali, pritom ja ich vnímam, a to je viac ako ich len počúvať...lenže oni to nevidia... Haló, kričia duše čo nenájdu takýmto štýlom asi nikdy kluď, prečo ? Lebo všetko čo robia, robia nasilu, chcú sa druhým zapáčiť, zavďačiť, sú závyslí od uznania boja sa urobiť kiks, každý to v živote videl zažil, čo si budeme hovoriť, niektorý z nás našťastie z toho vyrástli, iný sa točia dokola v svojich úbohých mindrákoch ktoré nikto okrem nich by ani nevnímal keby tak hlasno nekričali haló a pritom nestrúhali formu ako majú v piči ...ale nemajú. Prečo ma to jebe? Lebo sa ma to už týka!!! Nie osobne samozrejme. Odkedy nefetujem, stretávam večšinou len ludí čo riešia uplné sračky, banality, problémi ktoré niesú ani problémi , ani z ďaleka ...snažím sa do nich sa vcítiť a nebyť také hovado, ale bolí to, mňa to bolí, lebo som egocentrická sviňa... nie že by ma nezaujímali, ludia na ktorych mi záleží ma zaujimajú, záleží mi na nich, len preboha nech neriešia také sračky a nechcú odomna za to ešte aj obdiv alebo ľútosť.... dosť :D
A teraz sa vrátme k tým hrdinom... čo je hrdinstvo ? kto je hrdina ? a najpodstatnejšia otázka...má nejaký zmysel byť hrdina ?...Ako sa to vezme. Každý kto premôže sám seba je z mojho pohľadu vlastne hrdina. Aj ja som hrdina ! :D Aj moja starká je hrdinová priezvyskom dokonca. Niečo na tom predsa bude.....
 

Fragmenty beznádeje

10. února 2017 v 16:15
Depresia posledných dní pomali ale isto za sebou zatvára dvere...fuuuuuuh, konečne......som si vydýchla. Nie, že by niečo bolo zrazu lepšie, dôležité je aj to, že to neni ešte horšie. V živote človeka je veľa okamihov keď sa sám seba pýta: Ešte vôbec načo ? má to nejaký zmysel pokračovať ?......Ale áno má, aj keď neviem prečo... hovorí sa, že každá rana čo nám život spôsobí alebo čo si spôsobíme aj sami by nás mala niekde posunúť, ale čo ak nie ? Čo ak sa len točíme dookola zamotaný v kruhu ? Čo ak za každým krokom vpred urobíme len ďalšie dva kroky vzad ? Niekedy mám pocit, že všetci idú dopredu len ja cúvam. Dokonca si kamarát zo mňa minule robil piču, že v podsvetí by ma volali ručná brzda xD .....kokot.... strašne mi chýba ....


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt free tekno

Čo si si navaril, to si aj zješ, vieš?

10. února 2017 v 9:00
Kde bolo tam bolo bolo raz jedno mladé, dost hlúpe a naivné dievča , ktoré rado fetovalo a ani sa s tým netajilo....žilo štýlom mám vás na kokote ktorý ani nemám a to bola asi chyba....každého si púšťalo blízko k telu, povedalo hocikomu o sebe hocičo, šak a čo ? kto ju má právo súdiť ?.....Možno nikto, no koniec koncov ju súdia asi všetci .... Dievčatko vzhladom na to, že fetovalo a robilo pičoviny, začalo mať zo všetkého stavy a už zrazu to nebolo jedno čo si kto myslí...dievča malo pocit že jej chcú všetci uškodiť, domýšlalo si pičoviny a čoraz viac sa uzatváralo do seba...kedysi sa nebálo nikoho a ničoho, zrazu sa bojí všetkého a všetkých....a najviac aj tak samej seba.
 


Myslíš, že je koniec? Ne, práve to začína...

9. února 2017 v 21:38
Možno neviem gramatiku, možno budú tieto články len ďalšia sračka na už aj tak dosť zasranom internete ale musím to niekde napísať....dostať to von....inak sa zbláznim....až sa to už nestalo... ale vraví sa, že keď sa zblázniš tak už ti to je jedno, už si to neuvedomuješ....ja mám skôr pocit, že si toho uvedomujem čím ďalej tým viac..a jebe mi z toho kvalitne...hlavne tie pocity, že mi chce každý len uškodiť, že sa všetci proti mne spikly,, že nemám žiadnych priatelov a tý čo sa o mňa ešte vôbec zaujimajú, že sa nezaujimajú o mňa ako osobu, chchú len pikošky, zaujimavosti, či sa topím, či som sa už utopila, alebo čo...aby mali medzi sebou čo rozoberať.... pripadám si často, že stojím sama na pustom ostrove, že kričím a nik ma nepočuje, lebo všetko ničím....čím viac sa človek snaží všetko napraviť, tým viac padá hlbšie a hlbšie, zabára sa do tých hován z minulosti, hrabe sa v nich jak v seconhadovych výpredajoch a snaží sa niečo uloviť z čoho sa odraziť...ale je to tam ? Čo ak ma čaká len život plný samoty a bolesti ? Má to potom zmysel ? Niekedy mám pocit, že nemá význam hladať význam. Priznám sa, nebaví ma to. Nič. Všade je niečo rušivé.....nemôžem byť doma už ani minutu a von ?... čo von ? Nechať sa zožrať zaživa ľuďmi ktorym na mne nezáleží ? Myslia si, že vedia ale ani netušia .....

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hell

Kedy sa to stalo ?? ...

9. února 2017 v 21:11
Pomali plýživé, hlboké útržky šialenstva, čas ako by cúval, všetko sa mi prehráva....všetky tie chyby....necítim svoju podstatu a obávam sa, že aj tá je v podstate nepodstatná....nevidím nikoho kto by pri mne stál, všetci mi vždy len sladko šepkajú do uška keď je dobre, ale keď je zle neostane zrazu nikto....tak rád by som prišiel za tebou ale mám pokazené auto....výhovorky na všetko, každý je priateľ len keď dačo chce, ale tak to chodí keď si namiesto armády priateľov budujete roky len armádu feťákov....málokto ma berie vážne....vraj som mladá.... pekná ...vraj mám talent.... vraj nič nieje ešte stratené....kecy....jediné čo už chcem počuť je tekno....už mám tých kecov plné zuby.


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt angel statue

Kam dál