Depresia posledných dní pomali ale isto za sebou zatvára dvere...fuuuuuuh, konečne......som si vydýchla. Nie, že by niečo bolo zrazu lepšie, dôležité je aj to, že to neni ešte horšie. V živote človeka je veľa okamihov keď sa sám seba pýta: Ešte vôbec načo ? má to nejaký zmysel pokračovať ?......Ale áno má, aj keď neviem prečo... hovorí sa, že každá rana čo nám život spôsobí alebo čo si spôsobíme aj sami by nás mala niekde posunúť, ale čo ak nie ? Čo ak sa len točíme dookola zamotaný v kruhu ? Čo ak za každým krokom vpred urobíme len ďalšie dva kroky vzad ? Niekedy mám pocit, že všetci idú dopredu len ja cúvam. Dokonca si kamarát zo mňa minule robil piču, že v podsvetí by ma volali ručná brzda xD .....kokot.... strašne mi chýba ....
